ZERO-INFINITY

Snívanie v realite Politika ide mimo mňa. Vážne. Celý ten svet mocí, rozhodnutí, zákulisných hier a veľkých rečí... necítim sa tam byť doma. Neviem, či som len cynický, alebo len unavený z tej nekonečnej ilúzie zmien, ktoré nikdy neprídu. Možno preto sa často pristihnem pri tom, že radšej snívam. Nie o nejakom vzdialenom zajtrajšku, ale o tom, aby prítomnosť bola trošku krajšia. Trochu pokojnejšia. Trochu ľudskejšia. V hlave mi utkvel jeden film, na názov si už ani nespomeniem, ale pointu si pamätám veľmi dobre. V tom svete si ľudia mohli každý deň vybrať svoj vlastný sen. Napojiť sa na prístroj, naladiť si realitu podľa seba, zvoliť si emócie, zážitky, scenérie... a prežiť to, po čom túžili. Lásku, pokoj, dobrodružstvo, únik. Žiť život taký, aký chceme – aj keď len vo virtuálnej realite. A vtedy som si uvedomil: čo ak by to bolo skutočne možné? Nie ako útek pred svetom, ale ako jeho doplnenie. Ako priestor, kde môžeme byť tým, kým chceme byť, bez očakávaní, bez tlaku, bez pretvárky. V...

Milujeme mäso, ale zabíjanie zvierat nás desí. V poslednej dobe som mal viackrát miernu slovnú konfrontáciu ohľadom tejto témy. Pri rôznych debatách o jedle a etike som si všimol, aké protichodné postoje máme k mäsu a zvieratám. Táto zvláštna dvojakosť ma prinútila zamyslieť sa nad tým, ako vnímame konzumáciu mäsa aj keď zároveň cítime lásku a súcit k zvieratám a prečo nás samotný proces jeho získavania vôbec neznepokojuje. Predstavte si scénu: Človek sa znechutene odvracia od videa, kde niekto týra zviera. Možno pridá pobúrený komentár na sociálne siete alebo dokonca prispeje na záchranu týraných zvierat. O pár hodín neskôr si však bez výčitiek pripraví poriadny kus steaku a pochvaľuje si jeho šťavnatosť. Nie je v tom určitá zvláštna schizofrénia?Je fascinujúce, ako dokážeme bez mihnutia oka odsúdiť zabitie, alebo týranie zvieraťa, ale keď je to zabitie neviditeľné – skryté za stenami bitúnku, všetko je zrazu v poriadku. Akonáhle je zviera rozporciované a hygienicky zabalené v sup...

Osobne si čoraz častejšie uvedomujem, ako veľmi nás zvuky ovplyvňujú a ako je ťažké nájsť chvíľu na úplné ticho a pokoj. V dnešnom svete, kde neustály hluk a ruch sprevádzajú každý náš krok, je ticho niečím veľmi vzácnym. Každý deň sme obklopení zvukmi – od neustáleho šumu v mestách po hlasy v médiách a online priestore. Tieto neustále podnety nám vnášajú do života dynamiku, ktorá je síce potrebná, ale zároveň nás odpojuje od hlbokého spojenia so sebou samými. V tomto chaotickom prostredí sa môže ticho stať nielen zázrakom, ale aj cenným nástrojom na objavovanie hlbších vrstiev našej bytosti. Ticho nie je len absencia zvuku; je to priestor, kde nachádzame pokoj, možnosť sebareflexie a prehĺbenia našich vnútorných skúseností. No a prečo je ticho tak dôležité? V prvom rade, ticho nám umožňuje nájsť rovnováhu v našom živote. V okamihu, keď sa zastavíme a na chvíľu zanecháme všetok ruch okolo seba, otvára sa pred nami priestor, kde môžeme načúvať sebe a svojim myšlienkam. V tomto tic...

  Pri dobrom víne sa nespí. Pri dobrom víne sa sníva. Táto myšlienka v Blogu Vlada Javorského ma prinútila zamyslieť sa nad tým, akú zvláštnu moc má víno nad našimi myšlienkami. Nie je to len nápoj, ktorý sprevádza príjemné chvíle, ale aj spúšťač snov, spomienok a hlbokých úvah. Niekedy v nás prebúdza zabudnuté ambície, inokedy otvára dvere filozofickým otázkam o živote a jeho tajomstvách. Stačí pár dúškov a zrazu sa ocitneme v inom svete – vo svete, kde sa spomína, sníva a hľadá pravda. Koľkokrát ste si pri pohári dobrého vína spomenuli na sen, ktorý ste kedysi mali, ale časom sa vytratil v kolotoči povinností? Víno nie je len nápoj, ktorý uvoľňuje telo – často otvára dvere k našim hlboko ukrytým túžbam. Stačí pár dúškov a zrazu sa ocitneme v myšlienkach na to, čo všetko sme kedysi chceli dosiahnuť, kým realita neprevzala kontrolu. Víno má zvláštnu schopnosť spomaliť čas. Keď si ho vychutnávame, prestávame sa ponáhľať a dávame priestor vlastným myšlienkam. Vďaka tomu začíname roz...

V každom rohu nášho sveta sa ukrývajú kúzla, ktoré si často nevšímame. Mnohokrát sme tak zaneprázdnení honbou za veľkými cieľmi a splnením náročných úloh, že si nevedomky zakrývame oči pred čarovnými okamihmi, ktoré nám život ponúka každý deň. V rýchlom rytme dní, plnom neustálych plánov a očakávaní, sme sa naučili zabúdať na to, čo je skutočne dôležité – prítomný okamih a drobné zázraky, ktoré nás obklopujú ako tajomné svetielka. Predstavte si ráno, keď sa zobudíte, a prvé, čo pocítite, je teplo slnečných lúčov, ktoré jemne hladia vašu pokožku. Vzduch je svieži, preplnený vôňou čerstvo upečeného chleba alebo voňavej kávy. Možno zbadáte, ako váš obľúbený maznáčik len tak pokojne drieme na svojej deke, alebo sa vyberiete na balkón a zahľadíte sa do neba, ktoré dnes zázračne získa neobyčajný odtieň modrej, akoby sa na neho niekto z neznámeho kráľovstva usmieval. Tieto drobnosti, ako sú poletujúce listy tancujúce vo vetre, alebo rozžiarene tváre vašich blízkych, sú malé poklady, ktoré č...

Život nás často zavádza do temných miest, kde je ťažké nájsť zmysel. V rutinách a povinnostiach sa môže zdať, že svetlo je príliš vzdialené, že sa stráca v každodenných tieňoch. Ale čo ak je práve v týchto obyčajných chvíľach ukrytý pravý zmysel? Hľadanie svetla v každodennej temnote nie je o úteku pred ťažkosťami, ale o schopnosti nájsť krásu a hodnotu v tom, čo nám môže na prvý pohľad pripadať banálne. Je to cesta, na ktorej sa učíme vnímať každý moment ako príležitosť na rast a sebapoznanie. Osvetlenie prichádza, keď sa odvážime vidieť zázraky v každodennosti. Prvým krokom k nájdeniu zmyslu je ujasniť si, čo je pre nás naozaj dôležité. Aké sú naše základné hodnoty a princípy? Čo nás robí šťastnými a napĺňa vás? Keď budeme mať jasno v tom, čo je pre nás podstatné, bude jednoduchšie nájsť zmysel aj v bežných činnostiach. Napríklad, ak si ceníme rodinu, aj každodenné rozhovory pri večeri môžu nadobudnúť nový rozmer. V tomto procese je nevyhnutné spomaliť a vrátiť sa k svojim začiatkom ...